| teória poľa Lewin | pole je výslednicou síl, ktoré v priestore vytvárajú dynamickú štruktúru
aplikácia tejto teórie na aktuálne psychické deje, opieral sa o matematiku a fyziku
pole sa správa ako celok a ak sa zmení časť tohto poľa mení sa celé pole
duševný stav vzniká pôsobením tohto poľa
dynamika duševného diania - vnímaním vznikajú tenzie (túžby) a podľa toho či je objekt príťažlivý alebo odpudivý pôsobia na naše správanie ako sily poľa |
| 3 teórie predstváv Pardel a Boroš | Teória nevedomia alebo podvedomia: predstavy sa ukladajú do nevedomia/podvedomia, kde ostávajú kým sa nevrátia do vedomia
Centrálna teória James: vnemy zanechávajú v mozgu určitú stopu a tá umožňuje vyvolať kópiu obrazu
Fyziologická teória predstáv: základ pre vznik predstáv je NS, predstavy vznikajú asociačne/podmienečne/reflexne |
| Paiviova teória duálneho kódovania | v mysli existujú 2 systémy spracovania info
Verbálny- logogény (sériovo – postupne)– info potrebné k využívaniu slov
Neverbálny – imagény (synchrónne – niekoľko vzájomne prepojených predstáv) – info potrebné k vytváraniu predstáv,
Oba systémy sú vzájomne prepojené, konkrétne slová v oboch systémoch a abstraktné len vo verbálnom |
| Analógová škola – Kosslynova teória vizuálnej predstavivosti | Pri vzniku vizuálnych predstáv sa aktivujú rovnaké časti mozgu ako pri zrakovom vnímaní. V mozgu existujú 2 systémy na vytváranie mentálnych reprezentácií vizuálnych info
Systém „kde“ v parientálnych lalokoch – priestorové umiestnenie predmetov (priestorová predstavivosť)
Systém „čo“ v temporálnych lalokoch – druh a kategória vnímaných predmetov (vizuálna objektová predstavivosť)
Kritika- základná forma mentálnych reprezentácií sveta sú myšlienky... ktoré vyjadrujeme pomocou verbálneho kódu – vizuálne predstavy sú len vedľajším produktom |
| Psychodynamická teória Freud | Fantazijne predstavy vznikajú pudovými prianiami, ktoré sa v priebehu psychisexuálneho vývinu vyčlenili z pudových síl. Pudové priania sú cenzúrou pretranformované do podoby pudových derivátov tak, aby sa dali vyjadriť slovami. Mnohé pudové priania sú potláčané do nevedomia kde sú prepracované, aby získali nevinnú podobu a tak mohli byť vpustené do vedomia.
Mnohé pudové deriváty nevedomie pretvára do podoby fantazijných predstáv (sny...) alebo do podoby umelecných diel (sublimácia)
Sublimácia – obsah tvorivého produktu nesie pôvodné pudové priania, ktoré je v takejto podobe uspokojené – funkcia Ega – pri tvorivej práci je dosiahnuté zmierenie princípu slasti a princípu reality
Hartman – neopsychoanalýzy – v umeleckej tvorbe sa uplatňuje EGO. Umenie nie je len fantazírovanie ale znamená akýsi poriadok |
| Psychodynamická teória Jung | Prameňom predstavivosti je nevedomie (kolektívne) – sú v ňom archetypy a tie určujú predstavy človeka aj jeho tvorivú činnosť
Fantázia čerpá nie len z archetypov ale aj z pamäťových predstáv
Kritika – pre tvorivú činnosť je príznačná sloboda... a nie strohý determinizmus |
| teórie farebného videnia | Trichromatická t. čapíkovitého videnia
Heringova t. protikladných procesov
Duplicitná teória Kries
Ladd-Franklynová t.
5-farebná teória Schlegelman |
| pociťovanie trichromatická t. čapikového videnia | Young a Helmholtz
na vnímanie farieb stačí, ak čapíky vytvárajú 3 aparáty uspôsobené na vnímanie 5 farieb (červená, zelená, modra) - a ostatné vznikajú ich miešaním |
| pociťovanie Heringova t. protikladných procesov | existencia 3 základných percepčných jednotiek (b-č, m-ž, č-z) - protikladné dvojice kde sa môže uplatniť len 1 farba |
| pociťovanie duplicitná teória Kries | v oku existujú tyčinky (nočné videnie) a čapíky (farebné videnie) |
| pociťovanie Ladd-Franklynová t. | vnímanie farieb sa vyvíja v ontogenéze, najprv primitívna forma achromatického videnia -> žlto.modré videnie -> trichromatické videnie |
| pociťovanie 5 farebná teória Schlegelman | ... |
| teórie počutia | rezonančná
telefónna frekvenčná
salvová teória |
| rezonančná teória počutia | Helmholtz, výška zvuku
rôzne miesta bazilárnej membrány sú naladené na rozdielne frekvencie. To vedie k aktivácii nervových vlákien čo určujr výšku tónu |
| telefónna frekvenčná teória počutia | Rutherford, hlasitosť zvuku
intenzita zvuku závisí od počtu podráždených riasinkových buniek |
| Salovová teória | Wever, výška zvuku
každému podnetu zodpovedá určitá úroveň salvy a tá zodpovedá určitej výške zvuku
neuróny sú schopné na zvukové podnety koordinovane reagovať |
| teórie pozornosti | fenomenologická
behaviorálna
gestalt
neurofyzilogická |
| fenomenologická t. pozornosti | pozornosť je navodená zúžením percepčného poľa, koncentrovaním psychickej činnosti, jasnosť, živosť a zreteľnosť psychických obsahov |
| gestalt teória pozornosti | podstata je v organizácii poľa vnímania (odlíšenie figúry od pozadia) |
| behaviorálna teória pozornosti | odvodená z orientačno pátracieho reflexu - redukcia pozornosti na reflexné prispôsobovanie sa na podnety |
| neurofyziologická teória pozornosti | zákonitosť vzruchu a útlmu - čo je v centre pozornosti je spojené s podráždením určitých častí mozgu |
| teórie selektívnej pozornosti | kybernetické teórie (teória filtra a fenomén koktejlového večierku)
Psychologická teória (Gray a Wedderburn)
teória 1 zdroja (Kahneman) |
| teória selektívnej pozornosti kybernetická teória | teória filtra - Cherry a Broadbent - selekcia informácií prebieha už pri vstupe
fen.kok.večierku - Cherry - metódia tienenia slúchadlami |
| teória selektívnej pozornosti psychologická teória | Gray a Wedderburn
selekcia vplyvom psychických faktorov (význam podnetu) a nie na úrovni receptorov |
| teória selektívnej pozornosti teória jedného zdroja | Kahneman
človek disponuje určitým kvantom pozornosti, ktoré podľa požiadaviek rozdeľuje medzi objekty
presunutie pozornosti k jednému objektu znamená odpútanie sa od druhého |
| Szewcuk teória pamäte | vplyvom podnetov a vplyvom aktívneho prispôsobovania sa podnetom vzniká vzťah medzi organizmom a okolitým svetom
úmyselné a neúmyselné zapamätávanie |
| znovupoznanie Štefanovič | vybavenie si udalosti pod vplyvom opakovaného vnímania - pri opätovnom priamom pôsobení objektu |
| reprodukcia Štefanovič | zapamätávané a vybavované sa zhodujú (básnička) |
| spomínanie Štefanovič | vybavovanie zážitkov bez priameho pôsobenia podnetov alebo pomocou iných zážitkov |
| Plháková spontánne vybavovanie | v pamäti sa pokúšame nájsť určité údaje bez akýchkoľvek podnetov |
| fyziologická teória Pardel a Boroš PAMäŤ | NS a pamäťové stopy - dočasné nervové spojenia v mozgu, podmienkou je zmena vzťahov medzi Nbunkami na úrovni synapsií
v mozgu nevzniká len pamäťová stopa ale pod vplyvom psychickej činnosti vznikajú aj všeobecnejšie zmeny (súvisia s NS)
mechanizmus upevňovania stôp na nervovej a molekulárnej úrovni |
| fyzikálna teória Pardel a Boroš pamäť | prechod impulzu cez určitú skupinu neurónov zanecháva fyzickú stopu - základ zapamätávanie, uchovávania a vybavovanie |
| biochemická teória Pardel a Boroš | fyziologický základ mechanizmus KDP - po pôsobení podnetu v mozgu preieha krátka reakcia, vyvolávajúca spätne fyziologické zmeny v bunkách
mechanizmus DDP - vlastná biochemická reakcia spojená so vznikom nových potenciálov |
| Teória konekcionalizmu Pardel a Boroš PAMäŤ | Thorndike S->R
3 zákony učenia:
z. pohotovosti - učenie závisí od pripravenosti človeka konať
z. cviku - čím viac je daná reakcia spojená s nejakou situáciou tým sa spoj upevňuje
z. efektu - uspokojenie výsledku medzi S->R spoj posilňuje
Hull - učenie redukciou pudu |
| teória organizovania Pardel a Boroš pamäť | gestalt, význam organizácie materiálu
bezvýznamové slabiky sa ťažie učia - neorganizované, netvoria gestalt
proces organizovania zapam. materiálu do väčších významových celkov
Restorff:
čim lepšie je materiál zorganizovaný tým lepšie je zapamätateľný
neorganizovaný materiál sa musí najprv zorganizovať |
| teória rozpadu pamäťových stôp Plháková | funkcia času
kritika - gerontologickí pacienti - pamätajú si staré časy ale novinky nie |
| teória interferencie Plháková | rušivé pôsobenie podobných obsahov
proaktívny útlm - problém vybavenia nového učiva - staré info vo vedomí
retroaktívny útlm - problém vybavenia starých poznatkov, rušia ich nové |
| teória zabúdania Plháková | t. rozpadu pamäťových stôp
t. straty spojení
t. represie
t. interferencie
t. účelového zabúdania |
| teória účelového zabúdania Plháková | zabúdanie nepresných a nepotrebných info |
| teória straty spojení Plháková | oslabenie semantických sietí - info v DDP sú poprepájané do semantických sietí - spoje medzi nimi nám umožňujú vybavovanie - Mám to na jazyku |
| teória represie Plháková | vytesňovanie, klinická psychológia |
| teórie percepcie | konštruktívna percepcia Berkley
Priame vnímanie - Nativistická teória
Interakcionistické vnímanie |
| PERCEPCIA konštruktivistická teória | Berkley, vnímanie = aktívny konštruktívny dej , ktorý je výrazne ovplyvnený učením a kognitívnymi procesmi
Helmholtz - vnímanie = nevedomé usudzovanie
Rock - inteligentné vnímanie |
| PERCEPCIA Piame vnímanie - nativistická teória | väčšina ifno ktoré chceme vnímať je nám priamo dostupná - nieje potrebné usudzovanie
Gibson - ekologická teória - vrodené aspekty, info máme z prirodzeného prírodného prostredia |
| PERCEPCIA interakcionistické vnímanie | spája pozitívne stránky aj z priameho vnímanie a aj konštruktivistickej koncepcie vnímania |
| teórie vnímania hĺbky | nativistická - Stumpf - podráždením sietnice vznikajú vnemy, čo je organizmu vrodené - stačí aby dozrel
empirická - na základe skúsenosti
lotzeho teória miestnych znakov - oko sa natáča tak aby lúč dopadol na stred sietnice - ak dopadá na excentricky položené miesta vzniká napätie. Podráždenie + napätie= vnem priestoru |
| Geometricko optické klamy teórie | t. pohybu očí - prirodzenejšie je horizontálne ako vertikálne
t. ortogonality - tendencia lokalizovať vnemy zvisle k smeru pohľadu
t. pregnantnosti - tendencia doplňovať obraz
t. perspektívy - uhly ->3D videnie |
| motívy Plháková | sebazáchovné, stimulačné, sociálne, individuálne psychické |
| sebazáchovné motívy Plháková | biologický základ - hlad, smäd... |
| stimulačné motívy Plháková | aktivácia - forma excitácie, šedá mozgová kôra, povzbudivý/tlmivý vplyv |
| t. optimálnej úrovne aktivácie | Berlinné, nedostatok podnetov - senzorická deprivácia |
| sociálne motívy Plháková | regulujú a ovplyvňujú Ľudské vzťahy, motív úspešného výkonu, motív afiliácie a motív moci |
| motív úspešného výkonu | Murray - prekonávanie prekážok, vykonať niečo ťažké rýchlo a dobre
Atkinson a McCleeveland - zmes protichodných motivačných tendencií - strach z neúspechu a nádej na úspech... |
| motív afiliácie | priateľstvo, spojenectvo, nádej na prijatie/obava z neprijatia, reflektovanie skupiny MY, lepšie si všimnú výrazy v tvári... |
| motív moci | Murray - agresia, dominancia
motív uspokojovania - disponujeme prostriedkami na uspokojenie potreby iného človeka |
| individuálne psychické motívy Plháková | hľadanie zmyslu života. potreba slobodne sa rozhodovať a konať |
| Freud duálna t. motivácie | zdroj energie=pud, oddeľuje duševné od telesného
pud=požiadavky na somatické prejavy človeka
pud života (eros) - erotogénne zóny
pud smrti (thanos) - sebadeštruktívna tendencia |
| Murray t. potrieb | potreba - hlavný motivačný činiteľ
viscerogénne
psychogénne
skryté |
| Murray viscerogénne potreby | z nedostatku, z nadbytku, z vyhýbania sa |
| Murray psychogénne potreby | p. ktorá nás spája s neživými predmetmi (vlastniť)
p. vyjadrujúca ambíciu, vôľu (výkon, uznanie)
p. ktoré vykonávame, odporujeme im (panovanie, nezávislosť)
p. poškodiť seba aj iných (poníženie)
p. náklonnosti (združovanie)
dodatočné-sociálno-relevantné p. (hra..) |
| skryté potreby Murray | poníženie, agresia, exhibicionozmus, sliedenie |
| Maslow teória potrieb | hierarchická teória potrieb
aby človeka motivovali potreby ktoré sú vyššie musia byť naplnené tie nižšie
D (deficitné) - vyššie a nižšie
B (metap.) - hodnoty ako krása, dobrota, pravda... |
| Thomas teória 4 prianí | p. novej skúsenosti, p. uznania, p. odpovede, p. istoty |
| Pardel potreby | potreby Byť. Mať, Patriť, Byť čímsi |
| homeostatický model motivácia | stabilita vnútorného prostredia, model nedostatku/pretlaku |
| stimulačný model motivácia | podnetový, určité vonk, podnety mobilizujú energiu a prinášajú nám uspokojenie/strach. Nie sú v nás prítomné potreby ale emócie - človek vyhľadáva tie potreby, ktoré sú mu príjemné (hedonický model) |
| kognitívny model motivácia | riadiaci účinok majú kognitívne procesy. Poznanie nám umožňuje aktívne zaobchádzať s prostredím - potreba zvedavosti, potreba redukovať neurčitosť... |
| činnostný model motivácia | definovaný potrebou konať, činnosť ako zdroj motivácie. Činnosť sama o sebe je motiváciou k dosiahnutiu cieĺov |
| model motivácie Pardel | Aktivácia správania, smerovosť správania a cieľovosť správania |
| Pardel aktivácia správania | potreby, pudy, potencionálna potreba, snaha |
| Pardel smerovosť správania | záujmy, hodnoty, postoj, životná cesta |
| Spranger typológia podľa hodnôt | teoretický, ekonomický, politický, estetický, sociálny, náboženský typ |
| cieľovosť správania Pardel | presvedčenie, svetonázor, ašpirácia, vôľa |
| intelektualistická teória myslenia | Brentáno - proti asocianistom; myslenie možno študovať analýzou vlastného myslenia (introspekciou) |
| Wurzburská škola | kulpe- opísala dejiny výskumu myslenia
metóda navodeného sebapozorovania, myslenie má usporiadaný zámerný charakter |
| komplexná teória myslenia | Selz - naviazal na W. školu
analýza celej situácie, ktorá vzniká pri riešení jednoduchých úloh z hľadiska medzi objektom a subjektom
úrovne myslenia:
produktívne - prichádzame k novému poznatku a riešeniu
neproduktívne - neobjavujeme nič nové - podľa zaužívaného postupu – príklady |
| operačná analýza Skinner | vychádza z operačného podmieňovania
riešenie prob.= hľadanie vzťahov medzi podnetom reakciou a posilnením, človek sa riadi pravidlami - ak ich nepozná tak generuje pomocné systémy (ak už som v tejto situácii bol)
prostredie a spoločnosť je posilňovací systém, ktorý vytvára pravidlá pre rôzne zložité správanie a rôzne druhy riešenia |
| mediačná teória | schéma S-R
dôraz na vnút. mediačné procesy a intervenujúce premenné (sprostredkujúce činitele medzi S a R)
najčastejší mediátor= verbálne procesy - používanie jazyka k jemnejšiemu rozlišovaniu podnetov a tým k diferenciácii reakcií
myslenie nie ako myšlienkové procesy ale ako reč a jazyk |
| Guilford | model intelektu - myslenie ako súčasť intelektu, 3 dimenzie:
intelektové obsahy
intelektové produkty
intelektové operácie (kon/divergentné) |
| druhy myslenia Štefanovič | praktické - úlohu riešime praktickou činnosťou (oprava PC)
konkrétno-názorové - problém riešime názornou predstavou (poskladanie podľa návrhu)
abstraktné - ...abstraktným materiálom (číslami...), matematické rovnoce alebo teoretické vedomosti |
| druhy myslenia Pardel aBoroš | názorno aktívne - praktické myslenie, pracuje s predstavami a pojmami 3-6r
názorno-obrazné- dieťa nemusí predmet chytiť a manipulovať s ním - predstaví si ho
abstraktné - skrz abstraktné pojmy, symboly, súdy
takto sa vyvíja myslenie v procese ontogenézy a dospelák má všetky časti |
| druhy myslenia Plháková | konkrétne, názorné, abstraktné
smer - konvergentné(1 správna odpoveď) a divergentné (viac správnych odpovedí)
úmysel - úmyselné a neúmyselné
pôvod podnetu - reaktívne a spontánne
účasť vedomia - intuitívne (nápad, vnúknutie, myšlienka) diskurzívne (uvedomujeme si všetky etapy myslenia)
propozičné - propozície - pravidlá vyjadrené vo verbálnom kóde |
| Sternberg - fázy riešenia problému | 1. identifikácia problému
2. definovanie a reprezentácia problému
3. formulovanie stratégie
4. organizácia informácií
5.rozdeľovanie zdrojov
6. monitorovanie
7. zhodnotenie |
| koncepcia MI Gardner | jazyková
hudobná
priestorová
logicko-matematická
telesno-pohybová
interpersonálna
intrapersonálna
+ sociálna a emocionálna (Goleman) |
| triarchická teória I Sternberg | analytická - analyzovať situáciu, nájsť problém a vyriešiť ho
tvorivá - vybočenie zo štandardných postupov - zaujímavé neobvyklé nápady
praktická - realizovanie ideí v praxi |
| gestalt teória myslenia Wertheimer | opiera sa o pojem ŠTRUKTÚRY, teória vhľadu, v rovine vnímania a názorového myslenia
myšlienkové procesy prebiehajú v celostnom rámci, uvedomenie si štrukturálnych rysov a požiadaviek
problémová situácia je štrukturálne neúplná
pochopenie problémovej situácie -> napätie
vzťah medzi problémom a riešením - uzatvorený celok, kde sa uplatňujú sily 2 druhov - štruktúra situácie a záujmy ega |
| kognitívna teória myslenia | usudzovanie spájajú so stratégiami na riešenie problému
myslenie = druh účelnej konštrukcie reality
význam má pamäť, zostrojenie umelej inteligencie - modelovanie myslenia na počítačoch |
| Piaget vývinová teória myslenia | Senzoricko-motorické štádium 0-2, dieťa sa snaží porozumieť okolitému svetu skrz fyzickú manipuláciu, nemá k dispozícii reč
predpojmové štádium 2-7, predoperačné, dieťa si rýchlo osvojuje pojmy a slová, jeschopné premýšľať v symbolických pojmoch, ktoré ešte nemajú plnohodnotný charakter
štádium konkrétnych operácií 7-12, logicky uvažujeme o predmetoch, chápeme množstvo počet a hmotnosť
myslenie sa opiera o konkrétne javy a predmety
štádium formálnych operácií 12+ - rozvoj abstraktného myslenia
Asimilácia - prispôsobovanie si
akomodácia - prispôsobovanie sa |
| teória myslenia Bruner | 3 sústavy mentálnych reprezentácií
vychádzal zo vzťahu myslenia a reči a kognitívno gestalt teorie
Akčný modus spracovania info
ikonický modus spracovania info
symbolický modus spracovania info |
| Bruner akčný modus spracovania info | vysokoaktívny, nevyužíva predstavy a slová, pôsobí prostredníctvom správania
napr. osvojenie si pohybových zručností praktickým konaním |
| Bruner ikonický modus spracovania info | opiera sa o predstavivosť
napr. dieťa premýšľa o predmetoch aj keď ich nevie definovať alebo popísať slovami |
| Bruner symbolický modus spracovania info | využíva info sprostredkované jazykom, umožňuje abstraktné myslenie
usporiadanie pojmov do hierarchickej štruktúry; uvažovanie formou výrokov aj konkrétnych ´prípadov |
| Damasiova teória somatických markerov | skúmal mozgové koreláty c. života
pacientovi bola odobratá orbitofrontálna kôra (čelový lalok, oblasť neocortexu) - plánuje a riadi správanie a je spojená s limbickým systémom
pacient po operácii - nezodpovednosť, nerozhodnosť, nevedel sa poučiť z vlastných chýb, em. vyrovnanejší aj testy IQ mal dobré
orbitofrontálna kôra - vyhodnotenie osobného významu toho čo sa jedincovi deje pomocou somatický markerov
somatické markery - em. signály, ktoré prichádzajú do príslušných kôrových oblastí z rôznych častí limbického systému
upozorňuje na negatívny dopad ktorý by konanie mohlo mať - autom. poplašný signál
P. hem. - rozpoznávanie tvarovej expresie, emócií a zapam. em. zážitkov
Ľ. hem. - sídlo kladných cit. Zážitkov |
| James-Langeho periférna teória citov | em. situácia navodí reflexívne zmeny v našom organizme - my zmeny pocítime - vlastná emócia
kritika - vysvetlenie vyšších citov nieje možné, ak oddelíme NS a orgány tak stále pociťujeme emócie, pri rôznych emóciách rovnaké zmeny, nebadateĽné alebo pomalé zmeny |
| Cannon-Bardová thalamická teória citov | sídlo em. - thalamus
senzorické vzruchy prechádzajú cez thalamus a tam dostávajú em. zafarbenie alebo kvalitu
keď odstránili thalamus - emócie boli, keď odstránili hypothalamus - em- neboli = vznikla hypotalamická t. citov
hypotalamus však nie je prepojený s so senzorickými nervovými nervami |
| Papez-Macleanova teória citov | centrum = limbický systém
Limbický systém je prepojený s čelovým lalokom mozgu
dráždením limbického systému vunikajú zmeny v dýchaní, činnosti srdca...
centrum hlavne amygdala a hippocampus |
| Schachter-Singerova dvojfaktorová teória citov | 2 faktory: fyziologická excitácia a kognitívne označenie fyziologickej excitácie
vznik emócií na základe subjektívneho posúdenia významu vonkajších podnetov |
| Lazarusova kognitívna teória citov | em. vzrušenie vzniká na základe subjektívneho posúdenia významu podnetu
Lazarus - kognitívna aktivita je nevyhnutnou podmienkou vzniku emócie - aby Ľudia prežívali emóciu musia chápať že ide o ich blaho
Zajonc - PROTI - citové stavy predchádzajú kognitívnemu vyhodnoteniu - japonské ideogram - ktorý sa im viac páčil - ten čo videli častejšie |
| Plutchikova evolučná teória citov | proces vzniku emócie - vonkajšie prostredie + kognitívne hodnotenie + telesné a fyziologické zmeny v zložitom systéme väzieb
podnetová udalosť-> poznatok->cit->správanie->ochrana
kritika - silné emócie narúšajú koordináciu správania |
| Motivačno- emocionálna teória Rossa Bucka | väzby medzi 3 úrovňami aby bol možný vznik em.:
úroveň somatických zmien
vonkajšie správanie
kognícia - poznávanie
každá úroveň je spätnou väzbou na predchádzajúce časti
rozpor medzi rozumom a emóciou sa vytráca |
